O koži

Garbiarsky priemysel je bezpochyby jedným z najstarších, ktoré človek pozná. Vynájdenie spracovania kože, ktoré môže slúžiť na ochranu tela a nôh bolo jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré prispelo k rozvoju súčasného garbiarstva.

Koža sa môže získavať z takmer všetkých zvierat, plazov, vtákov alebo rýb v procese zvanom činenie. Cieľom tohto procesu je konzervácia kože, ktorá by v opačnom prípade podľahla prirodzeným procesom rozkladu.

Používanie kože v nábytkárskom priemysle má dlhú tradíciu a aj napriek tomu, že sa mnoho rokov využívali kože z rôznych druhov zvierat, v súčasnosti sa používajú najmä kože z dobytka určené na priemyselné spracovanie. Nespochybniteľnou výhodou koží je ich výnimočný charakter - každý plát je iný, čím sa potvrdzuje ich prírodný pôvod. Rovnako úžitková hodnota robí z koží žiadaný čalunícky materiál. Skôr ako sa dostaneme k ich predstaveniu, je dobré si v skratke priblížiť samotnú výrobu hotového produktu - kože.

Po stiahnutí zo zvieraťa, smeruje surová koža najčastejšie na špecializované burzy. Tam sa predá a následne dodá spracovateľovi - často na vzdialené miesto, kedže spomínané burzy sídlia v Južnej Amerike a väčšina spracovateľov nábytkárskych koží sa v súčasnosti nachádza v Európe. Keď sa koža dostane do garbiarne, je na začiatku celého procesu zakonzervovaná, aby sa predišlo trvalému poškodeniu spôsobenému rozkladom počas transportu. V ďalšej fáze je koža očistená od zvyškov srsti a nepotrebného svalovo - tukového tkaniva. Následne sa koža čistí v bubnoch (v súčasnosti sa proces máčania uskutočňuje v bubnoch, narozdiel od starej metódy ponárania v kadiach). Takto očistená koža sa činí. Činenie je spôsob konzervácie, ktorý zabraňuje hnilobným procesom. Zjednodušene by sme mohli povedať, že činenie spočíva vo zviazaní kožených vlákien (kolagénu) pomocou triesliva. V závislosti od druhu použitého triesliva rozlišujeme niekoľko druhov činenia, napr. chromočinenie, rastlinné činenie, minerálne či kombinované činenie. Najčastejšie používaným spôsobom činenia nábytkárskej kože je chromočinenie. Je to špecifický spôsob činenia, pri ktorom majú pláty po ukončení procesu svetlomodrú farbu, preto sa tiež nazývajú "wet blue".

Činenie pripravuje kožu na ďalší proces - ukončovanie. Sú to záverečné procesy, ktoré majú pripraviť kožu do finálnej podoby a teda na používanie.

Priemerná hrúbka kože je po činení cca. 5 mm. Nábytkárska koža má najčastejšie hrúbku od 0,9 do 1,1 mm (70%) alebo 1,2 - 1,6 mm, ktorá závisí od druhu kože, ktorý má byť získaný (vykonáva sa vstupná selekcia s ohľadom na veľkosť plátov a ich poškodenie). Požadovaná hrúbka sa dosahuje rozdvojením (niekedy až roztrojením) kože, pri ktorom sa získava "štiepenka" - dolná časť, ktorá vznikla po rozdelení. Štiepenka sa ďalej spracúva podobne ako vrchná koža a používa sa pri výrobe koženého nábytku. Keďže vlákna kože sú v štiepenke voľnejšie ako vo vrchnej koži, nie je taká odolná voči roztrhnutiu a zničeniu, preto sa používa na čalúnenie bočných a zadných častí nábytku.

Ďalšími procesmi sú korigovaná úprava, farbenie a tukovanie koží. Korigovaná úprava je nevyhnutná, ak má vrchná strana kože poškodenia, ktoré si klient neželá. Poškodená vrstva sa obrusuje a zarovnávajú sa prípadné úbytky. Následne sa koža prefarbuje, aby sa farba vnútra kože priblížila farbe na jej povrchu. Takto sa kože, ktoré majú byť napr. žlté prefarbujú v svetložltej farbe. Na vrchnú časť prefarbenej kože je možné použiť širokú paletu odvodených farieb (od svetlých po tmavé). Prefarbené kože (crusty) sa ďalej sušia a používajú sa na ne zmäkčujúce preparáty. Takto pripravené kože sú farbené povrchovo (lakovanie), a ak boli predtým korigované, tlačí sa nová štruktúra - "kresba", ktorá môže byť ľubovoľná, napr. vzor krokodílej kože. Ak má byť finálnym produktom nubuk, povrch je brúsený v rôznych smeroch, čo vytvára efekt jemného vlasu na povrchu. Ostáva už len balenie a expedícia do nábytkárskej firmy, v ktorej bude koža rezaná podľa šablóny a zhotoví sa daný nábytkársky produkt.

Aké výhody má kožený nábytok?

Okrem už na začiatku spomínanej výnimočnosti vďaka prírodnému pôvodu (každá koža je iná), je v dnešných časoch jej asi najväčšou výhodou to, že je vhodná pre najcitlivejších z nás: ľudí s alergiami. Koža neumožňuje penetráciu alergénom nachádzajúcich sa v prachu (aj zvieracích alergénov), a rovnako nevsakuje cigaretový dym. Koža má schopnosť adaptácie na podmienky daného prostredia, preto sa nám bude javiť chladná v miestnosti s teplotou 20 °C, ale po chvíli získa teplotu nášho tela (nie vyššiu ako v prípade koženky). Ďalšou výhodou je jej schopnosť prispôsobiť sa vlhkosti - dokáže prijať a následne odovzdať až 25% svojej váhy, čo z nej svojím spôsobom robí regulátor vlhkosti v miestnosti.

Koža sa ľahko čistí - vo väčšine prípadov ju stačí pretrieť vlhkou utierkou bez použitia akýchkoľvek chemických prostriedkov. Zároveň je koža známa svojou mechanickou pevnosťou. Adekvátna údržba jej zabezpečuje dlhú životnosť a vzhľad po mnohé roky. Konzervovanie a čistenie kože sa odporúča každých 4-6 mesiacov. Taktiež sa odporúča vykonať prvú konzerváciu hneď po kúpe nábytku, pretože to uľahčuje ďalšie čistenie a môže sa takto predísť ťažko odstrániteľnému zašpineniu. V otázke výberu preparátov odporúča väčšina spracovateľov kože a výrobcov nábytku radu čistiach prostriedkov Leather Master®- viac informácií o týchto produktoch nájdete v priečinku "ČISTENIE A ÚDRŽBA"